Väčšina verejných vysokých škôl nevyberá za bakalárske štúdium školné, len semestrálny príspevok, napríklad 189,80 € v Heidelbergu; študenti mimo EÚ/EHP platia školné v Bádensku-Württembersku (1 500 € za semester) a na TU München. V zimnom semestri 2025/26 ponúkalo 422 vysokých škôl 22 426 programov, z toho 2 383 v angličtine. Zisti, ako sa prihlásiť, koľko stojí študentský domov (v priemere 318 € mesačne) a koľko môžeš pracovať.

Výber v Nemecku je obrovský. Podľa Konferencie rektorov nemeckých vysokých škôl (HRK) v zimnom semestri 2025/26 ponúkalo 422 vysokých škôl spolu 22 426 študijných programov. Hlavné typy vysokých škôl sú:
Každý študijný program a každú vysokú školu nájdeš vo vyhľadávači Hochschulkompass, ktorý prevádzkuje HRK.
Štúdium sa delí na tri stupne:
Niektoré programy sa nekončia bakalárskym titulom, ale štátnou skúškou (Staatsexamen) – takto sa študuje okrem iného medicína, zubné lekárstvo, farmácia a právo. Štúdium zvyčajne trvá 4–6 rokov. Niektoré univerzity ešte ponúkajú aj staršie štúdium so spojeným prvým a druhým stupňom, ktoré sa končí titulom Diplom alebo Magister Artium (4–6 rokov).
Akademický rok sa delí na zimný semester (Wintersemester) a letný semester (Sommersemester).
Nemecko – bakalárske štúdium
Nemecko – spojený prvý a druhý stupeň
Nemecko – magisterské štúdium
Nemecko – doktorandské štúdium
Jednotný prijímací systém v Nemecku neexistuje. Podľa študijného programu a vysokej školy sa prihlasuješ jedným z troch spôsobov:
Termíny: často 15. júla na zimný semester a 15. januára na letný semester – každá vysoká škola si však môže určiť vlastné. Cez hochschulstart bol termín na zimný semester 2026/27 31. mája 2026, ak si maturitné vysvedčenie získal pred 16. januárom 2026 (Altabiturienten), a 15. júla 2026, ak si ho získal neskôr (Neuabiturienten).
Ak prichádzaš z krajiny mimo EÚ/EHP, prihlás sa čo najskôr: rozhodnutie o prijatí budeš potrebovať k žiadosti o študentské vízum a získať termín aj rozhodnutie chvíľu trvá (pozri: Pobyt a formality).
Či ti maturitné vysvedčenie otvára cestu na vybraný program a aké doklady potrebuješ (preklady, overené kópie), si over na študijnom oddelení vysokej školy alebo v uni-assist.
Na väčšinu študijných programov sa prijímacie skúšky nerobia. Pri programoch s obmedzeným počtom miest (Numerus clausus) rozhoduje najmä priemer známok z maturitného vysvedčenia a vysoká škola môže pridať vlastné kritériá, napríklad testy alebo pohovor.
Na medicínu, zubné lekárstvo, veterinárne lekárstvo a farmáciu prideľuje miesta hochschulstart – okrem známok sa počítajú aj kritériá, ktoré stanovujú vysoké školy. Na umeleckých a hudobných vysokých školách robíš talentovú skúšku.
Väčšina študijných programov sa vyučuje v nemčine. Vysoké školy zvyčajne vyžadujú úroveň zodpovedajúcu skúške DSH-2. Napríklad Univerzita v Bonne uznáva ako rovnocenné:
DSH robíš na vysokej škole v Nemecku, TestDaF sa ponúka vo viac ako 500 testovacích centrách v 100 krajinách, aj v digitálnej verzii. Ak je tvoj program celý v angličtine, nemčinu zvyčajne preukazovať nemusíš.
V zimnom semestri 2025/26 bolo 2 383 programov v angličtine (10,6 % všetkých programov), väčšina z nich však na magisterskom stupni: 1 944 oproti 439 na bakalárskom stupni. Na ne budeš zvyčajne potrebovať IELTS alebo TOEFL. Vyhľadať ich môžeš v databáze DAAD International Programmes.
Ako občan EÚ/EHP alebo Švajčiarska nepotrebuješ vízum ani povolenie na pobyt. Musíš sa však prihlásiť na pobyt: keď si nájdeš izbu alebo byt, do dvoch týždňov zájdeš na miestnu ohlasovňu pobytu (Bürgeramt, Einwohnermeldeamt). Dostaneš potvrdenie o prihlásení, ktoré dokazuje, že máš právo žiť v Nemecku. Niekedy úrad chce aj doklad o zdravotnom poistení a o dostatku finančných prostriedkov.
Študenti z krajín mimo EÚ/EHP zvyčajne potrebujú vízum na účel štúdia, o ktoré žiadajú pred odchodom na nemeckom veľvyslanectve alebo konzuláte vo svojej krajine – v mnohých krajinách online cez konzulárny portál nemeckého ministerstva zahraničných vecí (Consular Services Portal). Kto ešte čaká na rozhodnutie o prijatí, môže namiesto toho požiadať o vízum pre uchádzača o štúdium. Občania niektorých krajín, napr. Austrálie, Kanady, Japonska, Južnej Kórey, Spojeného kráľovstva a USA, môžu pricestovať bez víza a o povolenie požiadať až v Nemecku. Po príchode sa prihlásia na pobyt ako všetci ostatní a potom dostanú na miestnom úrade pre cudzincov (Ausländerbehörde) povolenie na pobyt na účel štúdia (§ 16b zákona o pobyte). Hlavné doklady sú rozhodnutie o prijatí, doklad o jazykových znalostiach, zdravotné poistenie a doklad o finančných prostriedkoch – zvyčajne blokovaný účet (Sperrkonto) s 11 904 € na jeden rok, teda 992 € mesačne (2026). Uznať sa dá aj štipendium alebo formálny záväzok (Verpflichtungserklärung) od osoby, ktorá žije v Nemecku. Pozor: Make it in Germany a nemecké ministerstvo zahraničných vecí uvádzajú na rok 2026 sumu 11 904 € ročne (992 € mesačne), suma je však naviazaná na študentskú podporu BAföG a reforma BAföG, ktorú spolková vláda schválila v auguste 2026, ju môže zvýšiť, ak bude prijatá ako zákon – pred otvorením účtu si aktuálnu sumu over na nemeckom veľvyslanectve alebo konzuláte.
Zdravotné poistenie je pre študentov v Nemecku povinné – doklad o ňom potrebuješ na zápis a študenti z krajín mimo EÚ/EHP aj k povoleniu na pobyt. Ak máš verejné zdravotné poistenie v inej krajine EÚ/EHP, opýtaj sa svojej poisťovne, či ťa kryje aj v Nemecku; základom je európsky preukaz zdravotného poistenia (EHIC). Ak nie, uzavrieš si poistenie vo verejnej zdravotnej poisťovni (gesetzliche Krankenkasse). Do 30 rokov platíš zníženú študentskú sadzbu.
Väčšina verejných vysokých škôl nevyberá školné za bakalárske a za mnohé magisterské programy. Každý študent však platí semestrálny príspevok (Semesterbeitrag) – podľa DAAD od 100 do 350 € podľa vysokej školy. Napríklad na Univerzite v Heidelbergu je to 189,80 € za semester (80 € administratívny poplatok, 95 € pre Studierendenwerk, 10 € pre študentskú samosprávu a drobné poplatky za mestské bicykle a divadlá).
Výnimky:
Ak prichádzaš z krajiny mimo EÚ/EHP, poplatky na vybranej vysokej škole si dôkladne over – závisia od spolkovej krajiny aj od školy.
Podľa portálu Study in Europe minie študent v Nemecku na život v priemere 1 150 € mesačne. Najväčšou položkou je nájom a ceny sa medzi mestami veľmi líšia – Mníchov, Frankfurt a Hamburg sú oveľa drahšie ako menšie mestá.
Najlacnejšou možnosťou je študentský domov Studierendenwerku: približne 197 000 miest vo viac ako 1 700 domovoch, v priemere 318 € mesačne vrátane energií. Miest je však málo, preto sa prihlás hneď, ako sa rozhodneš, kde budeš študovať. Ďalšie možnosti sú izba v spoločnom byte (WG) alebo súkromný prenájom.
Studierendenwerke prevádzkujú aj jedálne (Mensa) a ponúkajú študentom poradenstvo a podporu. Ten svoj nájdeš na studierendenwerke.de.
Štipendií je pomerne veľa, konkurencia je však veľká:
Vlastné štipendiá majú aj nadácie a vysoké školy – opýtaj sa na oddelení medzinárodných vzťahov (International Office).
Ako občan EÚ/EHP môžeš v Nemecku pracovať bez akéhokoľvek povolenia. Pozor však na limit: ak počas semestra pracuješ viac ako 20 hodín týždenne, musíš platiť odvody na sociálne poistenie ako bežný zamestnanec.
Študenti z krajín mimo EÚ/EHP môžu pracovať 140 celých alebo 280 polovičných dní ročne, prípadne najviac 20 hodín týždenne počas výučbového obdobia, a to bez súhlasu Spolkovej agentúry práce. Práca študentského asistenta na vysokej škole sa do tohto limitu nezapočítava. Na samostatnú zárobkovú činnosť potrebujú súhlas úradu pre cudzincov.
Ponuky práce pre študentov nájdeš v kariérnom centre svojej vysokej školy a v Studierendenwerku. Ponuky pre výskumníkov zverejňuje EURAXESS.
Zdroje: Európska komisia – Study in Europe (education.ec.europa.eu/study-in-europe), Eurostat, oficiálne národné portály a úrady pre štúdium a pobyt, Eurodesk, enic-naric.net, studiumveurope.eu. Aktualizované: september 2026.